Serbske ludowe spiwy

Hale přeco je holička wječerjała

2. Ze swojim lubym sej přemołwjała,
||: nowinkow dla so z nim rozmołwjała. :||

3. »Rěč mi, mój luby, tak lesnje hač chceš,
tola mje nihdy ty njewobrěčiš,
po swojej mysli mje njewobroćiš.«

4. Luby tón měješe lesnu rěč,
||: holička měješe dobru mys’. :||

5. Přeco wón holičku wobrěča,
||: po swojej mysli ju wobroći. :||

6. Tole pak njebudźech nihdy rjekła,
zo dyrbjał luby tak lesnu rěč měć,
zo dyrbjał holičku wobrěčeć.

7. Kóžde to jabłučko rjane čerwjene,
||: znutřka ma tola swoje čorne póčki. :||

8. Kóždy tón hólčik ma swoju lesnu rěč,
||: we swojej wutrobje swoju falšnu mys’. :||

9. Rjenje wón rěči a falšnje měni,
||: swoju wón přisahu darmo čini. :||